Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 30.07.2012 23:44:45 

K-Klub  Malé Trakany

Služobné plemená
Vítajte na našej web stránke K-KLUB Malé Trakany .....................................................................................................................................................................................................................Administrátor: Admin.- Viktor Petöcz!!!
Služobné plemená...

Nemecký ovčiak
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nemecký ovčiak
 
Krajina pôvodu Nemecko
FCI kód 1/1/166
Štandardy AKC, ANKC, CKC,
KC, NZKC, UKC
Výška 55-60 cm (suky)
60-65 cm (psy)
Hmotnosť 22 - 40 kg
Pôvodné určenie stráženie a pasenie dobytka
Terajšie určenie pracovný a rodinný pes
Názov v krajine pôvodu Deutscher Schäferhund
Synonymá vlčiak (nesprávne)
Zaužívaná skratka NO/DS

Nemecký ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 166.

Pôvod 

Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rotmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta.

Vzhľad

Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Hlava suchá veľkosťou úmerná telu, ňucháč mocný, nosný chrbát rovný. Uši stredne veľké, vysoko nasadené, zašpicatené, skrútené dopredu. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Chrbát rovný, zadok dlhý, mierne sa zvažujúci. Hrudník nie veľmi široký, brucho mierne vtiahnuté: Chvost vysoko nasadený, bohato osrstený, siaha prinajmenej po priehlavkový kĺb. V pokoji ovísa dolu, pri vzrušení sa dvíha. Srsť krátka, tvrdá a hustá, na ušiach a na hlave kratšia. Dlhšia srsť je nežiaduca. Farba čierna s pálením, vlčia, celočierna. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psa 62,5 cm, suky 57,5 cm. Srsť a farba srsti Srsť sa skladá z dvoch vrstiev, hustej, jemnejšej podsady a rovnej, tvrdej, priliehajúcej a čo možno najhustejšej krycej srsti. Farba srsti je čierna s trieslovými alebo šedými odznakmi, môže byť tiež jednofarebná čierna, jednofarebná šedá alebo šedá s hnedými alebo svetlejšími odznakmi.

Povaha

Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný, celej rodine je výborným priateľom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský, k ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami, ani pri stretnutí s ostatnými psami. V styku so psami sa prejavuje jeho hravosť, rád sa s nimi priatelí a komunikuje.

Vzťah k deťom

Dobre vychovaný pes má k deťom veľmi dobrý, priateľský vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi.

Pracovné využitie

Toto plemeno môže byť použité v mnohých odboroch ľudskej činnosti. S obľubou je používané v policajnej a vojenskej službe, tiež ako pomocník hasičov a pyrotechnikov, pri vyhľadávaní drog a ďalších látok a pri vyhľadávaní a zachraňovaní zavalených ľudí. Ďalej je nemecký ovčiak používaný ako sprievodca nevidiacich, ako pes pre nepočujúcich alebo robí spoločníka nemocným ľuďom v ústavoch. Výborne sa osvedčil taktiež ako ochranca a strážca obchodných objektov a domov. V krajine svojho pôvodu sa stále využíva aj na pasenie stád.

Zvláštne nároky

Bezpodmienečne vyžaduje výcvik. Hoci je dobrým spoločníkom, mal by mať aj zodpovedajúce zamestnanie. Bohužiaľ, so zreteľom na početnosť nemeckých ovčiakov, nie vždy uvážlivý chov, ako aj na nevhodnú výchovu vyskytujú sa občas medzi nimi problémové jedince (bojazlivé,agresívne a pod.).Treba však dbať zreteľne na jeho zdravie,pretože ako sa može stať u každého vačšieho psa,može sa mu otočiť žalúdok čo býva takmer vždy už smrteľné(príznakom môže byť zväčšené brucho, väčšie množstvo peny tečúcej z tlamy a neschopnosť stáť na nohách).

Výchova

Vzhľadom k vysokej inteligencii sa tento pes veľmi dobre a pomerne ľahko vychováva. Dobre, rýchle a rád sa učí, jeho výchova však musí byť dôsledná a pes vyžaduje mnoho pozornosti a času svojho majiteľa, aby vyrástol na slušného a dobre vychovaného psa. Vhodné je prihlásiť sa so svojim psom do kynologického klubu, základnú poslušnosť však je nutné nacvičiť doma. Tento pes je vhodný k výcviku poslušnosti, aj k ďalšiemu, náročnejšiemu výcviku.


Doberman
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Doberman
 
Krajina pôvodu Nemecko
FCI kód 2/1/143
Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI
KCU, NZKC, UKC
Výška 63-68 cm (suky)
68-72 cm (psy)
Hmotnosť 32-45 kg
Pôvodné určenie strážny a obranársky pes
Terajšie určenie strážny, obranársky a rodinný pes
Názov v krajine pôvodu Dobermann
Synonymá Dobermann, Doberman Pincher, Sleuthhound, Slangovo: Dobík, Dobiš, Doboška
Zaužívaná skratka DB

Doberman - výstavný postoj (suka Anything For You ANTHEA)
Doberman - výstavný postoj (suka Anything For You ANTHEA)
Štekajúci doberman
Štekajúci doberman
Doberman je psie plemeno, uznané FCI a klasifikované v skupine II (pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), v sekcii 1 pod číslom 143. Ide o najväčší druh pinča.
Vzhľad

Doberman je krátkosrsté veľké plemeno, vyznačujúce sa veľkou dynamikou a energiou. Vyskytuje sa v dvoch farebných variantoch - čierna s pálením a hnedá s pálením, existujú však aj iné sfarbenia, ktoré nie sú oficiálne uznané v FCI, ktorej štandardy sú vo väčšine sveta uznávané. V Spojených Štátoch Amerických je uznávaná napr. modrá variant, resp. variant izabela (krémovo-biela).

Povaha

Doberman je výborný spoločník a obetavý ochranca rodiny. Je vhodný aj do rodiny s deťmi. Je učenlivý a inteligentný. V rebríčku psej inteligencie psychológa p. Corena obsadil piate miesto. Doberman je krásne a ušľachtilé plemeno s aristokratickým zjavom. Medzi inými služobnými a strážnymi plemenami sa vyníma štíhlou a svalnatou postavou psieho atléta.

Doberman má nezaslúžene povesť nadmerne agresívneho psa, doslova nebezpečného ľuďom. Doberman je štandardné služobné plemeno. Vyznačuje sa asi podobnou ostrosťou ako nemecký ovčiak, československý vlčiak, belgický ovčiak, rotvajler, ale aj erdel teriér alebo veľký bradáč. Pri správnej výchove a socializácii (napr. v rodine) je to fantastický spoločník, ktorý má rád deti a bezdôvodne nikomu neublíži. Negatívny imidž dobermana vytvorili filmy, v ktorých sa tento pes často používa ako príklad zúrivého strážneho psa. Je to hlavne pre jeho lákavý exteriér a výbornú cvičiteľnosť (a teda upotrebiteľnosť vo filmovom priemysle). Pravda je však taká, že doberman nie je žiaden agresor, ale disciplinovaný a poslušný pes.

História

Doberman (v originále Dobermann) je služobné (strážne a obranárske) plemeno vyšľachtené v Nemecku, v súčasnosti je však rozšírený po celom svete a je veľmi obľúbený aj ako rodinný pes. Plemeno začal šľachtiť v 19. storočí Friedrich Louis Dobermann (po ňom i názov plemena). Cieľom jeho raných šľachtiteľských pokusov bolo vytvoriť plemeno poslušného a engergického obranára a strážneho psa. Ostrá povaha prvých dobermanov bola neskôr korigovaná ďalšími chovateľmi s dôrazom na spoločenskú uplatniteľnosť plemena. Dnes je doberman chovaný ako služobný pes, ale predovšetkým ako rodinný pes a spoločník v športe a najrôznejších aktivitách.

Nepopierateľný zakladateľ šľachtenia plemena Doberman je teda Karl Friedrich Louis Dobermann (2.1.1834-9.6.1894). Tento muž žil v 19-tom storočí v Nemecku a živil sa postupne ako šarha, strážnik, či vyberač daní. V jeho povolaní sa mu veľmi zišiel kvalitný pes obranár a keďže mal ako šarha prístup k rôznym psom, rozhodol sa vyšľachtiť si vlastné plemeno. Z dostupného portfólia vyberal tie najenergickejšie a žiaľ aj najagresívnejšie psy, ktoré používal v ďalšom chove. O počiatkoch chovu nie sú takmer žiadne písomné záznamy, takže vychádzame len zo spomienok pána Dobermanna a zo zápisov jeho nasledovníkov.

Prvoradým úmyslom bolo vyšľachtiť služobného psa, preto sa Dobermann zameral hlavne na pracovnú upotrebiteľnosť, nie na exteriér. Prvé dobermany boli v dnešnom ponímaní škaredé (napr. mali klabonos).

Pri šľachtení bol použitý napr. nemecký dobytkársky pes (predchodca dnešného rotvajlera), nemecký pinč, greyhound a možno i boseron. Hovorí sa aj o prítomnosti nemeckej dogy, weimaranera, maďarskej vyžly a iných plemien v chove.
Prvý pes bol pod plemenom dobermann zapísaný v plemennej knihe v roku 1893. Po smrti Dobermanna pokračovali v jeho práci napr. Otto Gőller z Apoldy alebo Goswin Tischler.
Kupírovanie

Pôvodne sa týmto psom kupírovali uši a chvost, dnes sa už od tohto trendu v civilizovaných krajinách upúšťa. Vo väčšine Európskych krajín je tento postup zakázaný zákonom. Na Slovensku je zákonom zakázané kupírovanie uší od roku 2003. Kupírovanie chvostov je úpravou zákona o veterinárnej starostlivosti znova povolené od 1.2.2007. Konkrétne je povolené len "kupírovanie časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní".

Nekupírované uši a chvost dodávajú dobermanovi prirodzenejší a mäkkší vzhľad, čo viac zodpovedá jeho dnešnej povahe.
Pracovné upotrebenie

Doberman je veľmi inteligentné a učenlivé plemeno, s vynikajúcou disciplínou (v rukách skúseného kynológa). Je preto použiteľný takmer na všetky psie povolania. Ako služobné plemeno je však samozrejme ideálny predovšetkým na obranárske, strážne a pachové práce. Používa sa však aj ako záchranár. Zriedkavo vidieť dobermana i pri práci vodiaceho psa, canisterapeuta alebo poľovného psa.

Dnes si doberman nachádza predovšetkým miesto domáceho spoločníka a ochrancu rodiny. Chovatelia v posledných desaťročiach vedú chov týchto psov s cieľom predovšetkým vyrovnanej povahy. Doberman je priateľský k ľuďom a je spoľahlivý rodinný pes i pre rodiny s deťmi, avšak stále si zachováva povahové kvality služobného psa.

Doberman prácu a aktivitu miluje. Je veľmi vhodný na výcvik a každodennú prácu so psom.
Starostlivosť

Doberman je krátkosrsté plemeno, preto odporúčame chovať ho hlavne v zime v interiéri. Z chorôb je doberman náchylný na bežné choroby veľkých plemien, obzvlášť dyspláziu bedrových kĺbov alebo torziu žalúdka.

Doberman potrebuje každodennú dávku pohybu. Všeobecne sa neodporúča pre ľudí s negatívnym vzťahom k pohybu a športu, starým a telesne postihnutým ľuďom. Povahe dobermana sa treba dôsledne venovať, nezaškodí mať pri jeho výchove už skúsenosti s inými psami.

Výstavy

Doberman sa vystavuje v rámci skupiny FCI 2. Výstavná drezúra a predvedenie v kruhu je na Slovensku a v ostatných krajinách FCI rovnaké ako pri väčšine služobných plemien. Pes sa vystavuje na retiazke, ktorú má voľne spustenú na hrudi. Handler stojí za psom. Hodnotí sa pozitívne energickosť psa. Vhodné je, keď je pes na výstavnej retiazke zapretý smerom od handlera. Doberman musí byť v kruhu disciplinovaný ako sa patrí na pracovného psa. Prejav agresivity voči rozhodcovi sa trestá vylúčením z posudzovania.

Pri plemene doberman sa otvára i pracovná trieda. Pre zaradenie do triedy pracovnej sa uznávajú skúšky IPO (aspoň IPO1) alebo SVV (aspoň SVV1).

Farebné varianty plemena (čierny s pálením a hnedý s pálením) sa na celoštátnych, národných a medzinárodných výstavách v SR posudzujú osobitne, avšak titul BOB sa zadáva spoločne pre obe farebné varianty. Na klubových a špeciálnych výstavách sa posudzujú farebné varianty úplne oddelene.

Pozor: Podľa výstavného poriadku SKJ je zakázany tzv. doublehanding. Čiže upútavanie pozornosti psa druhou osobou mimo kruhu. Doublehandling je u vystavovateľov plemena doberman obľúbená pomôcka, avšak treba si uvedomiť ako negatívne vplýva na ostatných prítomných vystavovateľov a ich psov.

 

Rotvajler
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rotvajler
 
Krajina pôvodu Nemecko
FCI kód 2/2/147
Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI, KC (UK), NZKC, UKC
Výška 56 - 63 cm (suky)
61 - 68 cm (psy)
Hmotnosť 42-50 kg
Pôvodné určenie pastiersky a strážny pes
Terajšie určenie spoločenský, služobný a pracovný pes
Názov v krajine pôvodu Rottweiler
Synonymá Rottweiler, Rotwailer, slangovo: Rotík, Rotvík
Zaužívaná skratka RTW

Hlava rotvajlera
Hlava rotvajlera
Rotvajleri
Rotvajleri
Rotvajler je silný a svalnatý pes
Rotvajler je silný a svalnatý pes

Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy. Jedná sa o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia s pálením.


Pôvod a história

História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom poloostrove ako pastierske a strážne psy. Neskôr tiahli s rímskymi légiami cez Alpy do vnútrozemskej Európy ako vojnové psy. Na území dnešného Nemecka, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ i jeho názov) sa títo robustní psi stretli s miestnymi pastierskymi plemenami a položili základ dnešného plemena rotvajler. Najskôr bolo toto plemená známe ako nemecký dobytkársky pes, resp. nemecký mäsiarsky pes. V roku 1910 bol rotvajler v Nemecku uznaný ako policajné plemeno.

Vzhľad

Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Jedná sa o psa veľmi silnej a pevnej kostry, avšak bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu. Postava je súmerná s dôrazom na silu a osvalenie.

Kupírovanie

Pôvodne sa týmto psom kupíroval chvost, dnes sa už od tohoto trendu v civilizovaných krajinách upúšťa. Na Slovensku, ako aj v iných európskych krajinách, je tento postup zakázaný zákonom.

Pracovné upotrebenie

V minulosti bol rotvajler využívaný predovšetkým ako pastiersky pes. Uplatnil sa hlavne pri strážení stád hovädzieho dobytka. Často bol využívaný aj ako strážny pes a vzhľadom na jeho obrovskú silu aj ako ťažný pes. Od začiatku 20. storočia sa však jednoznačne najlepšie uplatňuje ako služobný pes, v tradičných policajných disciplínach (stráženie, obrana, pachové práce a pod.). Je jedným z najobľúbenejších služobných plemien na svete. Rotvajler je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť takmer čokoľvek. V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva rotvajler vynikajúce 9. miesto (zo 79). Je upotrebiteľný aj ako záchranársky alebo poľovný pes.

Povaha Rotvajlera je súčasnými chovateľmi vyformovaná do vzoru rozvážneho a dobromyseľného psa, priateľského a jemného rodinného priateľa, avšak tvrdého a nekompromisného ochrancu pána, jeho rodiny a majetku, keď sa to ukáže potrebné.

Starostlivosť

Rotvajler je krátkosrsté plemeno, avšak jeho srsť je výrazne hrubšia a hustejšia ako napríklad u Dobermana. Preto je možné chovať ho i celoročne vonku. Z chorôb je Rotvajler náchylný na bežné choroby veľkých plemien, napr. na dyspláziu bedrových kĺbov. Vyžaduje pravideľný pohyb (aspoň pol hodinu denne), avšak mimo pohybových aktivít je kľudný a prispôsobivý Rotvajler vyžaduje výcvik. Na jeho výchove a výcviku by mal pracovať skúsený kynológ.

Výstavy

Rotvajler sa vystavuje v rámci skupiny FCI 2. Výstavná drezúra a predvedenie v kruhu je na Slovensku a v ostatných krajinách FCI rovnaké ako pri väčšine služobných plemien. Pes sa vystavuje na retiazke, ktorú má voľne spustenú na hrudi. Handler stojí za psom. Hodnotí sa pozitívne energickosť psa. Vhodné je, keď je pes na výstavnej retiazke zapretý smerom od handlera. Rotvajler musí byť v kruhu disciplinovaný, ako sa patrí na pracovného psa. Prejav agresivity voči rozhodcovi sa trestá vylúčením z posudzovania.

Pri plemene rotvajler sa otvára i pracovná trieda. Pre zaradenie do triedy pracovnej sa uznávajú skúšky IPO (aspoň IPO1) alebo SVV (aspoň SVV1).

Pozor: Podľa výstavného poriadku SKJ je zakázany tzv. doublehanding. Čiže upútavanie pozornosti psa druhou osobou mimo kruhu. Doublehandling je u vystavovateľov plemena rotvajler obľúbená pomôcka, avšak treba si uvedomiť ako negatívne vplýva na ostatných prítomných vystavovateľov a ich psov.

Výhody plemena Rotvajler

- Vynikajúci a účinný strážca - Priateľská a dobromyseľná povaha avšak pri zachovaní kvalít služobného plemena - Pohybovo prispôsobivý pes (má veľké pohybové nároky avšak v čase nedostatku pohybu je kľudný a trpezlivo čaká na prechádzku) - Je učenlivý a inteligentný. Vhodný na pracovné využitie a výcvik.


TOPlist