Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 30.07.2012 23:44:45 

K-Klub  Malé Trakany

Cviky poslušnosti
Vítajte na našej web stránke K-KLUB Malé Trakany .....................................................................................................................................................................................................................Administrátor: Admin.- Viktor Petöcz!!!

Cviky poslušnosti...

 
Metodika: Metodika a vykonávanie cvikov ''poslušnosť''

Cviky poslušnosti
Vedenie psa počas skúšok
1. Ak je pes v priamej blízkosti psovoda, na vodidle alebo na voľno, mal by podľa požiadaviek sedieť, stáť alebo ležať pri ľavej nohe psovoda tak, aby pozdľžna os jeho tela bola v smere, v akom stojí psovod. Vo všetkých polohách musia byť ramená na úrovni nôh psovoda. Pes sa nesmie o psovoda opierať alebo byť vo väčšej vzdialenosti ako 20cm od psovoda.
2. Druhým variantom je umiestnenie psa pred psovodom. Pes musí sedieť, ležať alebo stáť vo vzdialenosti jedného kroku tak, aby boli psovod so psom čelom oproti sebe (čelu).
3. Keď je psovod v pohybe, pes sa súčasne pohybuje s ním popri jeho ľavej nohe tak, aby bol ustavične svojím pravým ramenom na úrovni myslenej priamky medzi kolenami psovoda (nesmie zaostávať vzadu ani psovoda predbiehať). Rovnako tak sa pes nesmie o psovoda otierať, alebo naňho narážať a pohybovať sa vo väčšom odstupe ako 20cm. Ak je pes vedený na vodidle, nesmie ho napínať. Obojok nesmie byť zapnutý na škrtenie.
4. Pes je pri ľavej nohe psovoda aj pri obratoch, práve tak ako pri sadaní si k nohe psovoda. Obchádzať psovoda po jeho pravej strane pri zmenách smeru za pochodu alebo pri obratoch na mieste sa pripúšťa.
  
Základná ovládateľnosť
1. Zákaz nežiadúcich činností psa alebo jeho voľný pohyb na určité povely patrí medzi základné cviky ovládateľnosti psa. Vzhľadom na to, že tieto cviky sa pri skúškach samostatne neposudzujú, sú významné z hľadiska metodiky výcviku psa.
2. Privolanie psa. Cieľom cviku je, aby pes na povel psovoda ihneď upustil od dovtedajšej činnosti, nebojácne, rýchlo a najkratšou cestou pribehol ku psovodovi.
3. Privolanie psa možno vyžadovať, keď sa psovod pohybuje i nepohybuje.
4. Podľa spôsobu použitia a okamžitej potreby rozpoznávame použitie povelovej techniky, ktoré nadväzuje predovšetkým na vykonanie záveru cviku, kedy:
  • pri pokračujúcom pohybe psovoda sa pes privolá k nohe a ďalej pokračuje spoločne v určenom pohybovom rytme
  • sa psovod nepohybuje a pes po pribehnutí si ihneď sadne tesne pred psovodom
  • sa psovod nepohybuje a pes po pribehnutí si ihneď sadne k ľavej nohe psovoda.
5. Ovládateľnosť psa na vodidle alebo bez vodidla. Účelom cviku je, aby pes disciplinovane a presne sledoval psovoda pri chôdzi, pokluse, pri zmenách smeru pochodu psovoda alebo pri obratoch psovoda na mieste.
6. Na skúškach nižších stupňov sa tento cvik koná so psom na vodidle. Pri vyšších stupňoch sa tento cvik zámerne sťažuje zmenami pochodového rytmu, zmenami smeru, zastavovaním sa, obratmi na mieste.
7. Psovod dáva psovi povel pri vykročení, pri zmene smeru alebo zmene pohybového rytmu, pri zastavení, obratoch na mieste a pod.
Polohy psa, keď sa psovod nepohybuje (stojí)
1. Vo svojom súhrne sa týmto cvikom sleduje to, aby psovod, keď stojí, povelom usmernil psa k zaujatiu polohy sadni, ľahni alebo stoj.
2. Podľa požiadaviek skúšok sa tento cvik robí tak, že pes je pri nohe alebo jeden krok pred psovodom alebo že je vo vzdialenosti 20m pred psovodom.
3. Cvik sa preveruje niekoľkonásobným opakovaním každej polohy.
4. Pri zaujímaní polohy nesmie pes meniť svoje stanovišťe (tým, že sa posúva smerom k psovodovi).
Polohy psa pri pohybe psovoda a psa
1. Cvik sleduje usmernenie psa povelom do určitej polohy za pochodu alebo za poklusu a zotrvania v tejto polohe až do skončenia cviku, t.j. do príchodu psovoda k psovi, prípadne až do privolania psa.
2. Podľa druhu alebo stupňa skúšok sa odloženie psa uvádza do polohy sadni, ľahni alebo stoj (krátkodobo)
3. Pri vykonávaní cviku sa psovod nesmie zastavovať alebo sa za psom obzerať, či tento cvik vykonal alebo nevykonal a musí pokračovať určeným smerom a pohybovým rytmom.
4. Pes musí určené polohy zaujímať hneď, rýchlo a presne.
5. Za okamžité nezaujatie polohy pri povele ,,stoj,, nemožno pokladať situáciu, kde pes urobí jeden alebo dva kroky potrebné pre vyrovnanie stability tela.
Donášanie predmetov (aportovanie)
1. Účelom cviku je, aby pes zodvihol a donášal predmety na povel psovoda alebo samostatne v situáciách, na ktoré cvik donášania predmetov nadväzuje.
2. Donášanie predmetov sa na niektorých skúškach sťažuje aportovaním cez prekážku skokom alebo šplhom.
3. Stupne skúšok tiež určujú, či sa pri aportovaní môžu použiť činky alebo predmet s váhou činiek.
4. Na aportovanie sa nesmú použiť súčasti výstroja psa.
5. Pri voľnom aportovaní sa musí predmet zahodiť do vzdialenosti najmenej 10m.
6. Pri aportovaní cez prekážku alebo šplhom sa vzdialenosť psovoda od prekážky neurčuje, ale je ponechaná na úvahu psovoda.
7. Vykonanie cviku sa rozdaľuje na štyri časti, na vykonanie ktorých dáva povel rozhodca:
  • odhodenie predmetu
  • vyslanie psa, aby predmet doniesol
  • odobratie predmetu
  • sadnutie si psa k nohe psovoda.
8. Pri odhadzovaní predmetu je pes voľný a sedí pri ľavej nohe psovoda.
9. Na povel psovoda pes vybehne k vykonaniu cviku. Pri vykonávaní aportu cez prekážku sa povel dopľňa ešte povelom na prekonanie prekážky.
10. Po povele pes beží čo najrýchlejšie a čo najkratším smerom po predmet, ten pevne chytí a rovnakou cestou sa vráti s predmetom k psovodovi.
11. Rovnako si počína aj pri aporte cez prekážku, ktorú prekoná, uchopí predmet a tou istou cestou sa vráti ku psovodovi.
12. Pes si tesne pred psovodom sadne a sedí. Predmet nepustí ani ho neprehrýza.
13. Na povel psovoda pes predmet odovzdá psovodovi a zostane v tej istej polohe sedieť.
14. Až na povel psovoda si sadne ku jeho ľavej nohe.
Prekonávanie prekážok
1. Účelom tejto skupiny cvikov je, aby pes na povel alebo vytvorený návyk dokázal prekonať rôzne druhy a typy prekážok rozličnou pohybovou technikou.
2. Výška, šírka alebo typ prekážky sa určí tak, aby ju dokázal prekonať aj sám psovod.
3. V prípade, že rozmery prekážok sú väčšie a širšie a na ich prekonanie sa musia použiť rôzne pomôcky, ako napríklad rebrík, kladina a pod. výcvik psov sa zameriava na výuku chôdze po týchto pomôckach.
4. Podľa týchto zásad potom rozdeľujeme cviky v prekonávaní prekážok na :
  • skok vysoký (voľný)
  • skok šplhom
  • skok ďaleký (cez priekopu)
  • chôdzu po kladine.
5. Podľa jednotlivých druhov skúšok sa prekážky zaraďujú do požiadavky skúšky a práve tak sa určujú ďalšie rozmery prekážok.
6. Skok vysoký. Výška prekážky je 100cm, pre malé plemená 50cm. Pes prekonáva prekážku voľným, plavým skokom. Pri preskoku sa nesmie dotknúť prekážky.
7. Skok šplhom. Výška prekážky je 180cm. Pes prekážku prekonáva takým spôsobom, že po prudkom odrazení sa pred pätou prekážky vybehne nahor po stene, prednými nohami sa zachytí o vrchol prekážky, preváži sa a po druhej strane prekážky zbehne dolu. Môže byť prekážka v tvare ,,A,, ako pri skúške IPO.
8. Pri výkone cvikov v skoku a šplhu sa vzdialenosť psovoda a psa od prekážky neurčuje, ale sa nechá na úvahu psovodovi. Spôsob, ktorým má pes prekážku prekonať určuje už samotný odstup psovoda od prekážky pri skoku alebo šplhu.
9. Na pokyn rozhodcu dá psovod povel psovi na prekonanie prekážky. Pri požiadavke spätného preskoku psovod dá psovi povel na spätné prekonanie prekážky.
10. Povel na spätné prekonanie prekážky sa nemôže dať vtedy, keď prekonanie prekážky nadväzuje na cvik aportovania.
211. Skok ďaleký. Zvyčajne ide o preskočenie priekopy 3m dlhej, 5m širokej, 1m hlbokej. Pes priekopu preskočí voľným skokom. Môže byť aj prekážka 3m x 5m, vysoká 15.20cm vypletaná vo vzdialenosti 20cm medzier.
12. Pred vykonaním cviku stojí psovod s voľným psom pred prekážkou vo vzdialenosti, akú si sám určí. Na pokyn rozhodcu vydá psovod psovi povel na prekonanie prekážky.
13. Pri vykonávaní všetkých cvikov v skoku stojí psovod na mieste a nepomáha psovi rozbehom ani iným spôsobom.
14. Skok do diaľky sa robí len jedným smerom a pes po prekonaní prekážky si na povel psovoda ľahne. Psovod potom prekážku prekoná sám, alebo ju obíde a za pochodu psa povelom privolá k nohe.
15. Chôdza psa po rebríku a po kladine. V požiadavkách skúšok sú tieto dva metodicky rozličné cviky, ktoré sa nacvičujú samostatne, spojené do jedného cviku.
16. Podľa druhu skúšok alebo ich stupňov rozlišujeme:
  • kladinu nízku, ktorá je široká maximálne 30cm, 500cm dlhá a vysoká 1m nad zemou. Na obidvoch koncoch kladiny sú umiestnené nábehové dosky so sklonom asi 30stupňov.
  • kladina vysoká, maximálne 30cm široká, 5m dlhá vo výške 2m nad zemou. Na výstup a zostup sú tu rebríky so sklonom asi 45stupňov. Rebríky sú štandardné, asi 40cm široké a medzery medzi jednotlivými priečkami sú asi 30-40cm. Priečky na rebríkoch však nesmú byť široké, ani upravené ako schodíky.
17. Pred započatím cviku stojí psovod s voľným psom pri nohe asi jeden krok pred rebríkom alebo pred nábehovou doskou. Na pokyn rozhodcu dá psovi povel na prekonanie prekážky.
18. Pri prekonávaní prekážky musí pes postupovať pokojne, presne a nebojácne. Nemá sa prepadávať medzi priečky rebríka ani chodiť po jeho postraniciach. Z kladiny, z nábehovej dosky alebo z rebríka nesmie zoskakovať.
19. Psovod po vydaní povelu kráča pozdľž prekážky a po skončení cviku za pochodu privolá psa povelom k nohe, pokračuje v chôdzi, kým ho rozhodca nezastaví.
Pomocné cviky
1. Napriek tomu, že väčšina cvikov sa vzájomne prelína a tvorí jednotlivé a samostatné celky, sú ešte cviky, ktoré z hľadiska metodiky výcviku možno považovať a označiť za cviky pomocné.
2. Štekanie psa na povel psovoda. Účelom cviku je, aby pes na povel psovoda využil svoj hlasový prejav štekanie. Táto schopnosť sa využíva v spojení s inými cvikmi, keď podnetom na štekanie psa sú návykové situácie.
3. Cvik štekanie psa na povel sa podľa podmienok skúšky opäť úmerne sťažuje, napríklad polohou psa a potom aj tým, kde sa pes nachádza.
4. Podnetom pre štekanie psa musí byť pri cvikoch poslušnosti výlučne povel psovoda. Na daný povel musí niekoľkokrát hlasne zaštekať. Pri tomto cviku pes nesmie meniť svoju základnú polohu.
5. Plazenie. Keď sa psovod pohybuje terénom, môžu nastať také situácie, keď bude musieť niektoré úseky prekonať plazením. Preto aj pes v takýchto situáciách musí využiť na povel tieto svoje pohybové schopnosti.
6. Podľa požiadaviek skúšok sa vykonanie tohto cviku rozlišuje na spoločné plazenie sa psa a psovoda alebo sa pes plazí samostatne smerom k psovodovi.
7. Vzdialenosť v oboch prípadoch je rovnaká 10 metrov.
8. V prvom prípade psovod na pokyn rozhodcu a na určenom mieste dá psovi povel ľahni a sám si zaľahne ku psovi (vedľa neho). Potom sa obidvaja začnú plaziť určitým smerom. Počas plazenia sa povoľuje opakovanie povelu, pochválenie psa alebo krátky odpočinok.
9. Po dosiahnutí určeného cieľa sa psovod postaví a pes si na jeho povel sadne k jeho ľavej nohe. Počas tohto cviku nie je pes na vodidle.
10. Pri druhom spôsobe nechá psovod psa na určenom mieste a sám odíde do určenej vzdialenosti 10 metrov. Tu urobí obrat čelom vzad a dá psovi povel na plazenie. Povel môže opakovať počas celého cviku.
11. Keď sa pes doplazí do priamej blízkosti psovoda, zostane ležať. Na povel psovoda si sadne k jeho ľavej nohe.
12. Pri plazení sa nesmie pes dvíhať, váľať sa , štekať a ak sa plazí zároveň so psovodom, nesmie ho obťažovať a musí plne uplatniť svoju pohybovú schopnosť.
13. Vysielanie psa vpred. Účelom tohoto cviku je povelom usmerniť pohyb psa na určené miesto.
14. Pri voľbe trasy nemá mať pes možnosť dodržiavať smer behu podľa podmienok terénu alebo porastu. Rovnako sa mu nesmie osobitne označovať cieľ. Na to poslúžia orientačné body vo väčších vzdialenostiach.
15. Cvik vysielanie psa sa zvyčajne preskúšava dvakrát za sebou, pričom smer druhého pokusu treba posunúť o 90stupňov. Pokým to kritériá skúšky neurčujú inak, je trasa dlhá 50m. Smer a východzie postavenie určuje rozhodca.
16. Psovod so psom, ktorý sedí pri jeho ľavej nohe, stojí na určenom mieste. Na pokun rozhodcu pošle psovod psa do určeného smeru. Po dosiahnutí určenej vzdialenosti zastaví psovod psa povelom v polohe ,,ľahni,,. Tým sa cvik končí. Potom sa pes privolá a tým istým spôsobom sa vykoná druhý pokus. Stanovište psovoda sa pri obidvoch pokusoch nemení.
17. Pes na daný povel musí bežať rýchlo, nebojácne určeným smerom dotiaľ, kým ho psovod povelom nezastaví.
Základné požiadavky
1. Ak pri predchádzajúcich cvikoch poslušnosti dochádzalo k ich rôznemu zaradeniu podľa požiadaviek skúšok a ich stupňov, základné požiadavky sa požadujú a uplatňujú pri všetkých skúškach a ich stupňoch.
2. Ponechanie na mieste. V kynologickej terminológii sa tento cvik označuje krátko ako ,,odloženie,,. Vzhľadom na to, že oproti odloženiu psa za pohybu je toto odloženie na dlhší čas, vždy sa vykoná v polohe ,,ľahni,,! Pri tomto cviku sa nepožaduje presná poloha psa, čo je však pri odložení psa na krátky čas chybou.
3. Účelom cviku je, aby psovod mohol nechať psa na určenom mieste na určitý čas a pes toto miesto nesmie opustiť.
4. Pri tomto cviku pes nemá vstávať, sadať si, váľať sa, brechať, popoliezť, popochádzať a pod. Základnou požiadavkou je, aby pes určené miesto neopustil.
5. Podľa stupňov skúšok je potom odloženie psa náročnejšie na čas trvania cviku, na umiestnenie psa, sťažuje sa prípadnou činnosťou psovoda alebo inými rušivými vplyvmi.
6. Pri tomto cviku je psovod vzdialený od psa 15-50m alebo je v úkryte, ktorý je tiež v 50m vzdialenosti od ležiaceho psa.
7. Takýmto rušivými vplyvmi môže byť určitá činnosť psovoda, prítomnosť druhého psa alebo viacerých psov, ktorí vykonávajú cviky vo vzdialenosti nie kratšej ako 20m.
8. Psovod nesmie, predovšetkým pokým je na dohľad psovi, na psa nijako pôsobiť ani ho ovplyvňovať tak, aby zostal na mieste. Tiež nesmie pri psovi nechať predmet alebo predmety, ktoré by ho mali udržať na mieste. Ako zanechanie predmetu sa rozumie aj vodidlo na obojku psa.
9. Celý tento cvik sa vykonáva na záver cvikov poslušnosti a v čase, keď ďalší pes cvičí cviky poslušnosti tomu istému typu skúšky zodpovedajúcim.
10. Pokojnosť psa pri streľbe. Streľba sa používa ako charakteristický predstaviteľ nárazového a silného hluku, ktorý u povahovo slabších jedincoch vyvoláva pasívnu obrannú reakciu.
11. Zvyčajne sa strieľa pri cvikoch poslušnosti a predovšetkým v čase, keď je pes od psovoda vzdialený (vysielanie, odloženie a pod.). Hlučnosť výstrelu musí byť taká, aby sa spoľahlivo a neskreslene dokázali a zhodnotili reakcie psa na tento hluk. Nedoporučuje sa strieľať pri cvikoch aportu.
13. Pri cvikoch poslušnosti sa pri jednom psovi má vystreliť 2-3 razy, vo vzdialenosti nie menšej ako 20m os psa.
14. Pokoj (kľud) psa pri streľbe sa hodnotí počas celého trvania skúšok. Znamená to, že sa hodnotí aj správanie sa psa na hluky, ktoré vyplývajú z okolitej prevádzky a premávky (hluk lietadiel, strieľanie motorových výfukov a pod.).
15. Počas streľby alebo pri ostatných hlukoch pes musí byť pokojný a nesmie sa nechať rušiť vo svojej činnosti.
16. Ak počas streľby alebo pri iných hlukoch prejaví pes plachosť alebo je bojazlivý natoľko, že mu to nedovoľuje plniť úlohy, musí sa zo skúšok odvolať.
17. Počas vykonávania cvikov poslušnosti je pes voľný. Výnimkou sú cviky, pri ktorých je pripútanie psa podmienkou cviku.
 
TOPlist